CK MORE

MORE, POHODA, SLNKO a ŽIADEN STRES ....  

s CK MORE cestuj ešte dnes.            CK MORE telefón 02/52622421-22

                                                                                    CK MORE mobil 0911 334 128

    

Chorvátsko

Krajina s prekrásnym pobrežím, s borovicovými a olivovými hájmi, krištáľovo čistým morom s vysokým obsahom soli a jódu, malebnými zákutiami, historickými pamätihodnosťami a množstvom slnečných dní očarí každého návštevníka a láka ho znova a znova. Každý návštevník si tu môže nájsť kút pobrežia len pre seba. Rozprestiera sa od východného okraja Álp na severozápade až po Panónsku nížinu a brehy Dunaja na východe. Zo západnej strany chorvátske pobrežie obmýva Jadranské more a smerom na juh sa tiahne až k Balkánu.

Rozloha:  pevnina 56.542 km2, priľahlé more 31.067 km2

Počet obyvateľov:  4,6 milióna

Hlavné mesto:  Záhreb

Mena:  kuna 1 HRK = 100 lipa

Cestovné doklady: pre turistický pobyt do 3 mesiacov platný cestovný pas alebo občiansky preukaz

História: V staroveku bolo územie Chorvátska osídlené ilýrskymi a keltskými kmeňmi. Od 1. stor. ovládala toto územie Rímska ríša. Počas Veľkého sťahovania národov v 6. stor. sem došli Slovania. Koncom 9. stor. vzniklo samostatné chorvátske kniežatstvo. V 10. stor. bolo vytvorené Chorvátske kráľovstvo. Chorvátsko po stáročia bolo súčasťou Rakúska a Uhorska. Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku  1918 sa stalo súčasťou Kráľovstva Srbov a Slovincov, ktoré sa v roku 1929 premenovalo na Juhosláviu. Po druhej svetovej vojne bola zrušená monarchia a v r. 1945 vznikla Federatívna Ľudová republika Juhoslávia, ktorá sa skladala zo šiestich zväzových republík: Slovinsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Srbsko, Čierna Hora a Macedónsko. V roku 1963 sa doživotným prezidentom stal J.B. Tito. Pod jeho vedením sa Juhoslávia osamostatnila, vďaka čomu nebola závislá na Sovietskom zväze. Tito zaviedol vlastnú formu socializmu, tzv. titoizmus. Vďaka tomu bola Juhoslávia najbohatší štát východného bloku. Obdobie Titovej vlády bolo hodnotené ako obdobie pokoja a mieru. Keď v roku 1980 zomrel, nastala v krajine hlboká hospodárska kríza, prudko vzrástol nacionalizmus. Začali sa prejavovať rozpory medzi Chorvátmi a chorvátskymi Srbmi. Snahy o samostatnosť Chorvátska vyvrcholili v r. 1991 vyhlásením nezávislosti Chorvátov a založením Chorvátskej republiky. Nasledovalo vyhlásenie nezávislosti aj zo strany Srbov, čo viedlo k občianskej vojne medzi oboma národmi. Vojna bola ukončená v r. 1995 pričinením medzinárodného spoločenstva Daytonskou zmluvou. Najviac postihnuté oblasti boli Dalmácia a východná Slavónia. Mnoho sídiel, pamiatok, hotelov a prírodných krás bolo zničených.

Podnebie: V Chorvátsku sú dve podnebné zóny - mierna kontinentálna, miestami taktiež horská klíma, ktorá prevláda vo vnútrozemí, zatiaľ čo príjemná stredozemská klíma prevláda na pobreží Chorvátska s prevládajúcim počtom slnečných dní, suchým, dlhým a teplým letom a s miernou a vlhkou zimou. Priemerná teplota vzduchu v letných mesiacoch sa pohybuje okolo 29 stupňov Celzia, mora 24 stupňov Celzia. Typickým je aj počet slnečných dní v roku, až 2660 hodín, čo je približne 108 dní. Pre Chorvátsko sú veľmi významné vetry. Veria, totiž, že vietor má vplyv na správanie a náladu človeka. Jeden z vetrov Chorváti nazývajú „ JUGO “. Jugo vanie z mora na pevninu a vytvára vlny vysoké až 5 metrov. Podľa Chorvátov tento Jugo prináša zlé počasie, ťažký vzduch a dokonca vraj spôsobuje zlú, nervóznu náladu. V čase keď fúka Jugo je vo vzduchu veľa soli ( 5 – 15mg/m).Ďalším významným vetrom je „ BURY “, ktorý vanie z pevniny na more a vyvoláva šťastie a prináša dobré počasie.

Gastronómia: Chorvátska kuchyňa je mimoriadne rôznorodá, ovplyvnená kuchyňami okolitých národov. Prevládajú v nej však najmä zelenina, ryby a víno. Ale jedno jedlo je charakteristické pre celé Chorvátsko. Je to sušená bravčová šunka – pršut podávaná v každej reštaurácii často ako predkrm. No každý región má svoje charakteristické jedlo. Na ostrovoch, v Dalmácii a na Istrii si pochutnáte na morských plodoch a rybách alebo pašticade (varená jahňacina). Výborné sú zagorské klobásky češnjovke . Vo vnútrozemí je naozajstnou lahodkou pečené jahňa alebo prasiatko, či morka. V chorvátskej kuchyni možno nájsť aj grilované mäso, nasolené sardinky, ovčí syr a salám s paprikovou príchuťou. Chorvátsko ponúka aj veľký výber kvalitných miestnych vín. Za ochutnanie stoja porečki merlot, porečki teran, malvazija, pinot alebo výrazné dezertné víno prošek pripravované zo sušeného hrozna, prípadne bylinkový likér travarica.

Nachádzaš sa tu: Home Pobyty pri mori Chorvátsko